Občas si myslím, že som dosť povrchný, že nemám zmysel pre cit, že si neviem nič vážiť a že som hrozne n apenaize...a občas mám pocit, že si to o mne myslia aj ľudia..., že som arogantný chuj, čo všetkými opovrhuje,....a oni asi trochu opovrhujú zas mnou...:)
priatelia, ľudia....
nie je to tak, tak ako som tvrdý navonok, o to, krehkejší som vo vnútri, dlho som sa snažil vyhováraťsám pre sebou, a svojich roičov, že ma nenaučili láske, že ma dostatone nemilovali, že mi v zmysle kresťanskýmch tradícií vytvárali komplexy..voči druhému pohlaviu, proste vždy bola nejaká odpoveď...na to prečo ...prečo sa tvárim, že láska nie je...ˇprečo miesto otvorenia sa láske som si to kompenzoval sexom...sexom, korý je bez lásky tak nenormálne prazdny...
ale tak čo no aj to patrí ktomu, jediné čo ma na to mrzí...ak sa to dá tak povedať, že v každom človeku som zanechal kúsok seba,....a keď raz začnem pociťovať lásku....a budem chcieť jej povedať aký som, bude asiťažšie mi veriť, že nie som kokot, čo sa kurví,....ja som chel iba ľudský dotyk, ktorý som tak strašne potreboval v tom čase,....
to nebolo o sexe, o užití, bol to nástroj ako na malý moment zažiť ten slabulinký odraz, lásky, ľudkú ematiu, kde sa jednemu človeku nehnusý iní...a kde, viemže aspoň to málo mám, ...ľudské teplo....teplo človek, ktorého nepoznám, ktorého vidím prvý krát, ktorého viac nechcem vidieť...to teplo je hrozne studené...vyzeralo tak, ale chýba mu vnútro, chýba mu cit...aj tak je to omnoho viac ako som vtedy mal..dnes už tomu rozumiem, že malými náhradami sa pripravujem o niečo veľké a hlavne po čase ...to už ani nenahradím...
neviem, či tot čítanie/resp. písanie, do seba nejak zapadá z pohľadu ostatných, key ste ma stretli na ulici, neuveríte, že to píšem....neuveríte, že ako veľmi človek môže vnútorne trpieť vám priamo pod očami...
toto celé som sa rozhodol napísaŤ až dnes, keď necítim nenávisť k nikomu a ani k see, už a keď sa nechcem sťažovať, ľutovaŤ a byť polutovaný....
dnes tu stojím, neviete kto som, možno niektorí to pochopia časom.....stojím tu a som to opäť ja a viem, ž enikto z vás mi nemože ubližiŤ, že to viem iba ja sám..... a ja to už nikdy neurobím...nemám problé o sebe povedať nič som zmierený s tým kto som, aký som a viem kam chcem ísŤ a to je tak veľmi veľa, že málokto z vás to bude niekdy mať,...nehovorím to aby som sa chálil, chcem vám dať iba nádej, že to ide aje to iba v nás.....
Viem, že to čo bolo zlé a komplikované zostalo včera z amnou.....heh a čo ja zaujimavé, znova dokážem plakať....nie zo zúfalstva, boli to slzy oslobodenia, môj život ide ďalej....
Komentáre