zajo

Citam svoje prispevky a pstupne si na tom uvedomujem, ako ukrivdene vlastne musim na vsetkych poosobit a pritom mam pekny zivot, pekny prave preto, ze je moj, pisal som tu o rodine, o orientacii a o vsetkom moznom, pisal som veci, ktore v ten okamzik....ked som sa skoro dostal na dno pred par dnami, ako som icjh vtedy citil...., zaujimave na tom zivote je to, ze ked uz letite strmhlav dole a idete dopadnut na hubu, tesne tesne nad zemou, nejakych smiesnych par centimetrov vas, zrazu nieco poddoprie a zrazu zacneme stupat...zivot nas nechce znicit, ....chce nas len ucit...