Je pondelok, 9:14...sedím v robote, ktorú asi za pár dní vymením za niečo iné, zmenili sa pomery...a ja som bol práve na tej druhej strane,....nebola to prehra a nemyslím si, že ani odchod bude prehra, proste na niektopré veci asi nedokažem robiť...teda, niečo som už v živote dokaázal a nie som preto odkázaný sa úplne predávať, ale vvlastne je to aj tak jedno.....
Občas mám pocit, že som hrozne starý, že som v živote dobehol poriadne ďaleko, ale nejak mi chýbajú talé tie obyčajné veci, úsmevy kamarátov, nezodpovedné výčiny, vysokoškolských spolužiakov, proste....veci..tzv....obyčajné veci, ....
posledné dni mi ale ukázali, že ešte to nie je stratené, že ešte stále som sebou, i keď sa znovu učím základné veci, usmiať sa na ľudí, ktorých mám rád...usmiať sa na seba....., odpustiˇtým pre ktorýcj trpíme, lebo trpieŤ vieme len pre tých, ktorých milujeme...to znamená, že ak trpíme, tak milujeme a to je fakt skvelé......
nájsť seba si vyžaduje občas spoznať stovky cudzích ľudí, z ktorých ti každý ukáže nieco málo o tebe a jedného dňa to zapadne a si to ty...vlastne JA v tomto prípade,....
hmm, včera bol zaujimavy den....ako ono je to celkom zaujímavé obdbie, posledných pár týždňov cítim ako si ma môj život posúva zo strany na stranu, vždy keď sa niekdezastavím nabúra do mňa z druhej strany a opäť ma rozkýva, asi už je čas .....čas posunúť sa v pred, nestagnovať a tváriť sa, že daný okamžik je bezpečný prístav, chranený mojim vlastnmým nekompromisným rozumom...
rozum chráni človeka pre celkovým poškodeným, obdobie a život, ktorý som žil doteraz si t celkom vyžadoval, ale v istej chvíly, keď človek dospeje do stavu, že vie aj o obmedzeniach, ktoré tento každodenný racionalny živoť prináša..a rozhodne sa to ZMENIŤ!!!
ako som povedal, všetko sa to už dialo a deje, proste vedel som, že musí prísť den deň....a bolo to včera, deň kedy sa to preklopilo a už je dobre....teda začína....som šŤastný i keď som zrovna nespal........včera som sadol do auta....a dal som sa na dialnicu a dufal, som, že sa mi konečne podarí utiecť pred sebou......
a nešlo to, jedine čo ma napadlo, bolo neviem prečo slovne spojenie tour may soul...neviem či som to počul v nejakej pesničke, je to vlastne jedno...rútil som sa 180km/m k českým hraniciam...a hlasnou hudbou som sa snažil umlačať seba...svoje vntorné ja,..., ale včera to nešlo, prešiel som cez CZ a potom rakusko...a po 500km, som vedel, že nikdy neutečiem a ani necehm...
dávno som chcel napísať knihu o svojom živote, alš nikdy som sa k tomu nedostal a prvých pár viet bolo vždy plných zlosti, krivdy a utrpenia, dnes je to iné preto som to začal písať, dnes píšem ja o sebe..a nie pocit krivdy a nenávisti,....dnes som opäť rád, že žijem,, že v mojom okolí sú moji priatelia a aj moja rodina, ktorej som pre 3 týždňami povedal, že sa s nimi nechem stretávať, lebo envládzem, vždy zo mňa vytiahli energiu a navalali mi svoje problemy.....
tieto vianoce, budem, asi sedieŤ doma sám, ....teda nie úplne sám po 8 rokoch tam budem opäť so sebou samým, ... ale som rád, že to bdue tak...lebo iných budem schopných milovať len vtedy úprimne, keĎ budem vedieť milovaŤ avážiť si sám seba...a to už dnes znova viem...
Komentáre
no